Vzájomná láska a úcta

Pred časom sa výchova v našich rodinách uberala trochu iným smerom. Väčšinou žili aj dve generácie pospolu v jednom dome alebo aj väčšom byte. Deti tak mali väčšiu úctu k starobe a viac sa zapájali aj do domácich prác. Mali nastavený správny poriadok a nikdy by sa neodvážili odvrávať svojim rodičom. To väčšinu len tajne s kamarátmi. Bola to taká ich revolta proti dospelým.

Pár spomienok

My sme bývali v dome s otcovým bratom a neskôr, keď si postavili vlastný dom, tak už mali moji rodičia súkromie. Vedľa nás v malom domčeku, žila naša babička. Bola síce prísna a niekedy dosť tvrdá, ale mala som ju napriek tomu veľmi rada. Asi najviac som sa tešila na jej príbehy z mladosti a spomienky na dedka. Sotva som ho stihla spoznať, zomrel. Boli mi vtedy necelé tri roky a dodnes na neho stále spomínam. Mama musela skoro do práce, takže som začala chodiť do škôlky o niečo skôr a potom, keď už som navštevovala základnú školu, bývala som často v detskom centre, kde si ma potom vyzdvihovala cestou z práce. Nemala pre mňa totiž stráženie. Našla som si tam aj pár kamarátov a hlavne tam bolo plno hračiek, ktoré som doma nemala.

Vzájomná láska a úcta
Ohodnoťte příspěvek